Sú také chvíle
keď mám na mále
že ťa vidím a
hoci na mňa pozeráš
ty mňa nie lebo
obraz sa zatiahne
ktosi spustil roletu
a povedal nám
dovidenia kým ešte
naťahujem ruku
na pozdrav a vtedy
čakám až sa obzrieš
a povieš mi milé slovo
dve
alebo len zakričíš
že mrak sa sťahuje
včera na večer do bunkra
ktorý si rozloží
v obývacej izbe
kde rozvoniavajú marhule
nekúpené neumyté a nie naše
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)