Zadymená hora
zamyslená tvojou únavou
stála pri mne nemá
kým som šiel za tebou
v kvapkách sa zrkadlil
tvoj úsmev
a zelený smiech mi pred očami
našiel inú trať do neba
kam som odletel
a znova prišiel
nikým a ničím nepoznaný
tvoj tieň a tvoja stupaj
v mäkkom trávniku sveta
v ktorom som odlieval
môj cotardov syndróm
že som už umrel
hoci z neznámych príčin
žijem
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)