Zasa je tu smiech
tvoja zvonkohra
a späť po tej istej lajne
ktorá sa stráca v šedi
deraví mi srdce a robí
ruky choré
dá sa aj naopak
že sa ku mne môže
priblížiť tvoja dlaň
keď milujem
neviem či je to
ústami vyšívané
ale učím sa
ako si po ceste
premietam tvoje
zabudnuté filmy
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)