Nehnevám sa že sa hneváš
ale naopak ma to upokojuje
lebo viem že sa hneváš
zbytočne a ak sa z toho teším
nie je mi to ničím ťažkým
iba smútok a prázdne fľaše
na dne duše
pod pavúkom zo sietí čudných náhod
ku ktorým sa vždy
priznám
hoci viem že budeš na mňa nahnevaná
čo vôbec nechcem
aj keď ma to teší
má to logiku?
Neviem veď čo je pravda?
A za tvoj úsmev dám
jedno všetko čo mám a možno
viac ak to ešte nájdem
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)