čím nás spravil človekom
že spíš a ja sa pozerám
na tvoje telo z ktorého si
na chvíľu odišla
a si v ríši nepoznania
dal nám za seba zodpovednosť
a lásku
ktorou sa držíme v šachu
a predsa sme šťastní
hoci nás to bolí
vidím tú striebornú niť
ktorou si spojená s týmto svetom
keď nespím a tebe sa vidí
že som stále hore
už ma v ríši nechcú
preto bdiem aj keď spím
a viem že sa nevrátim
do modelu s elektrickými
impulzmi a obehom v jednotlivých
fázach
som zapojený a už sa viem aj
odpájať aspoň na chvíľu
Stanislav Háber
(zo zbierky Babylonská si láska)