Krčíš a skrývaš
zviera
z hlavy si robíš dúpä
bŕŕŕ až je ti zima
Krčíš a skrývaš
kŕč
a zima vrie ako bublanina
v kapiláre
čo býva v prázdne
Krčíš a skrývaš
strach
že každý had je zmija
kričíš
deň ti kýva
nevieš čo ešte ako s kým
a tak sám
krčíš a skrývaš
pásomnica z kalendára
vyžiera
Vyberá si pre seba dom
A ty len stále
krívaš
neohneš
neuhneš
neskričíš
oheň !
Len krčíš a skrývaš
Stanislav Háber
(zo zbierky Pokoj rezbára)