Jem šunku s chlebom
natretým plnotučnou horčicou, keď do
rúk beriem mladú cibuľku. Ach, aké krásne semienko so svojím
vzorcom premeny živín vytvorilo zo zeme toto chrumkavé dielo prí-
rody. Odkiaľ sa vzalo? Vzniklo hádam za môjho života a ešte dnes,
v tejto chvíli, zmizne zo sveta? Asi nie. Predchádzal mu dlhý ge-
netický vývoj cibule siahajúci až po vznik prvej na zemi. Kedy to
bolo? Koľko tisíc rokov má táto cibuľa? Šunka nie je o nič menej
príťažlivá. Ozaj, tá sviňa, z ktorej ju vyrobili, vznikla za môj-
ho života? Asi nie. Jej narodeniu predchádzal ktovieako dlhý ge-
netický rad svíň – až po tú prvú, ktorá bola stvorená. Pánabeka,
tá sviňa tu je už tisícky rokov! A nielen ona.Čo semienka obilia,
z ktorých jem chlieb? Čo voda v pohári? Koľkokrát ju už vypili?
Koľko pevnín obmývala v morskom spoločenstve, koľkokrát bola sú-
časťou kučeravých oblakov a iných vzdušných pár či ľudského mo-
ču? A čo moje vlasy, oči, koža, svaly, kosti? Koľko tisíc rokov
už tvorili telo človeka? Ach, ja nešťastný, koľko storočí či ti-
sícročí myslím na to isté a zakaždým o tom istom píšem?
Stanislav Háber
(zo zbierky Pokoj rezbára)