v nočnej tme je každá čierna
te – an
tvoja jadrová jama
Agrippa nešťastný
že sme ho nenašli
na pyžame vlnky tela
diskutujem s Platónom
o tom i o inom
neodpovedá
keď tekuté zbytky mozgu v lebke
a sviežu vodu v pohári
spája smäd
hák od vagóna
vidíš si oči?
hlísty sa derú z výkalov v tráve
nad čínskym múrom znie tvoj
te – an
z Nettesheimu sa poklonil
svojmu predklonu
čo spája hák od vagóna?
voda vzduch oheň zem
na ten vrch vyleziem
kaktus sa smeje
ceruzka sa červená
nepríde do neba
pichliače prestrojenia
hlísty sa derú z výkalov tváre
a slovo zabudlo
na kameň
čo lieta v povetrí
nikdy sa nestratí
presiakne v plameni
do krvi pahreby
ceruzka je zelená
kaktus pichá
tú moju tvár človeka
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)