Za vlády tmy s otvorenými očami snívam
nepohnutý pod krvavou morskou halenou
hlas Sirén do duše ženie strachov príval
na pomoc mám zlatou rúčkou meč zdobený
Trójskemu koňovi hrivu šklbem
s nohami v malte ako Sfinga od Nílu
prsty rozodrané na kosť udržia tú hať
kým môj status besní vlci zožerú
A keď už vystojím si v rade ráj
opustím to miesto na chvíľu
vtedy ma zradí blížny ako Kain
vyšplhám sa na tvoju mohylu
ucho ku kameňu priložím
Otca na nebi poprosím o teba
a o vinu…
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)