jablko padá pod strom
No niekedy sa
ďaleko zakotúľa
kam ani vrchol koruny nedovidí
V predstavách si poskladá obraz rodných konárov podľa seba
a naozaj skutočný kmeň už netúži poznať
Má v predstave vlastný
aj keď iný
než z akého sa narodilo –
o to sa mu zdá pravdivejší –
Strom sa k jablku hlási
no nehľadá ho
o tom je táto dráma
Jablko už nepochopí
nepozná jeho kotrmelce a pády
neudiali sa pod jeho konármi
O takom plode nehovor
že padlo pod strom
aj keď tvarom sa mu podobá
chuť inú má
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)