Píšem ti pár slov do vlasov
do ušného boltca vtláčam monogram
a ty mi vešiaš banány na nos
Môj nos sú červené spomienky
na ľad a sneh
čo vŕždi pod krídlami
Po cestičke vyšliapanej
dvojnohou zverinou
kotúľaš guľôčky soli
čím rozširuješ svetové moria a oceány
Som dromedár
predávam turecký med tvojich rúk
Sucho nebýva
uterák forte – frote je už pre nás
prišpinavý
buď tíško
počuješ?
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)