Na začiatku abecedy zadriememe
v pohľade na nohy učiteľky
Zo sna oči prebudené
dvíhajú nás do diaľky
Vedľa stola je okno
vedľa okna konár stromu
na ňom sa bez hanby milujú
v tesnom objatí
zaskrutkované do jedného tela
naše urazené pohľady
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)