Nestačil som zabrzdiť
v rozjazdenom snehu
našiel svoju
smrť mačací princ
Povedal som jej to
sedela vedľa mňa
všetko videla
prikývla
Napadlo mi
kto to bezduché telíčko
odprace z cesty
Alebo koľko ešte áut
po ňom prefrčí
Zastaviť a vrátiť sa
nebolo možné
Premávka bola príliš
nahustená vozidlami
a nemal som sa kde ani
otočiť
Ani nie do pol roka sme mali doma
kocúra
mačiatko
Vydržal u nás rok
Kráčal som domov
keď mi vraví:
Videl si?
Nie
že práve pred naším domom
zabilo auto kocúra
Šiel som na cestu
so starou handrou
že jeho rozmliaždené malé telo
odpracem
Oči mal vytečené
a z roztvorenej papuľky
sa tlačil na denné svetlo
jeho malý fialový
mozog
Prikryl som tielko
bielou handrou
cez ktorú som chytil zdochlinu
za zadné nohy
Aj by sa mi chcelo zvracať
ale z toho kúska mŕtvej hmoty
prechádzala do mojej duše úľava
Postaral som sa aj ja
do roka a do dňa
o jedného mŕtveho kocúra
Rovnováha vo vesmíre sa
vyrovnala
Pomodlil som sa
za jeho zvieraciu dušu
a to čo z neho zostalo
som hodil do kontajnera
a chválil som meno Stvoriteľa
za ten vďačný pocit
stuhnutých mačacích labiek
ktoré už nik nepohladká
potom
čo som ich hladkal ja
a predtým
večná pani Tma
Stanislav Háber
(zo zbierky Egotikon)