Guillaume Apollinaire volám ťa volám
do času večných hlbín
odpovedz ako žiť s vedomím
že niekto ako ty že niekto ako ty
v tele človeka už raz žil?
Vďaka Kristovi viem
že ťa stretnem
stačí mi vydržať to pásmo života
čo si ty opísal z božieho notesa
Tak ako Ján Smrek v Obraze sveta
17. mája 1951 napísal: „Moja žena“
v skutočnosti netušil že písal
o mojej manželke čo sa narodila
až o 15 rokov neskôr
Tak sa spojila Smreková poézia
s pravdou osudu človeka
v mene spasiteľa
lebo žijeme aby sme trpeli
to je večná axióma bytia
veď narodili sme sa do kráľovstva
kde vládne božia opica
preto v ňom dobre sa má ten
kto sa s ňou opičí
o čom to je?
No predsa o Guillaumovi
bývajúcom na streche neba
kam dovidí len ženská neha
za ten svet deravý plný prepadlísk
a Ježišov lietajúcich nad oblaky
vesmírnej aviatiky
Stanislav Háber
(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)