Ó otče môj
otče jediný
hľadíš na mňa z výšin
hľadíš z hlbiny
lebo ak by moje telo žilo schladené v ľade
trebárs tisícročie
a potom by ma oživili
moja duša by bola zatiaľ s tebou
v rajskej záhrade tvojej mysle
a potom dolu do tela by vliezla
tak ako sa to stane vždy
keď chceš ty
Ó otče môj
otče jediný
voláš na mňa z výšin
ťaháš ma do hlbiny
Stanislav Háber
(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)