Mužský stroj
biologicky naprogramovaná mašina
otáčam hlavu a netúžim
po dráždivých predstavách
Vysvetliť to mojej láske
prečo sa otáčam
som tak naprogramovaný
ak ma oko pohoršuje
vylúpnem ho než by som mal
byť pred láskou zatratený
Láska vraví – človek nie je zviera
nevrhne sa len tak na druhého
lebo je príležitosť
– lenže zvery to nerobia
Chlap sa pozrie bez príčiny
muž naprogramovaná mašina na city
na biológiu na pud sebazáchovy
keby sa nepozrel už by nežil
Ženy sú bohyne z lepšej planéty
z odlišnej matérie
z vyššej energie aj moja láska
mrzká chlapská obluda
v objatí kolien myslí aj na iné
sústava predstáv sa zadrhne
– no na kom inom ak nie na tebe?
čím viac milujem som len ten
ktorý má medzi nohami
väčšiu príťaž pre modlenie
Stanislav Háber
(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)