Pán je môj pastier a výsledkom života
je stretnutie s ním po smrti
Keď volám zo srdca aby prišiel ku mne
vzývam najpozitívnejšiu črtu žitia
– smrť tela
kto verí nezomrie ale bude žiť
omylom prechod do života volajú zánik
lebo vládcom nad ich vnímaním je hmota
a jej schopnosť preskupovať tvar
keď sa zmením na hrob
budem sa rodiť do života
bez vládcu tmy bez váhy tela
nesmiem sa ho zbaviť sám
inak sa k telu pripútam
Tie okovy mi z duše zloží
iba svetlo konca sveta
nastáva každý okamih smrti
človek sa rodí do krajiny navždy
Niekto má pôrod predčasný
iný je prenášaný cez stáročia
najlepšie je zveriť termín
do rúk pôrodníka
aby určil kedy sme dozreli do truhly
do radosti zo stretnutia
s tým čo nás napája
na zelených pašienkoch preludu
o modrej planéte a synovi
ktorý ju vlastnou smrťou vykúpil
Stanislav Háber
(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)