Keď ležíme nahí vedľa seba
dotýkam sa zaspatého tela
zvíťazí nad viečkami tvoja neha
Blúdim v tuneli zovretia sám
tak čo tu hrám čo to tu hrám hrám?
Lebo smäd je väčší než vášeň
Pri nohách skrútený plačem
Usmievaš sa mi zrazu slastne
Veď ty mi blázon píšeš básne
Do ucha na členok do pupku
na každý kúsok tvojho tela
ráno sa budíš celá biela
Stanislav Háber
(zo zbierky Záhady duševnej záhrady)