oj veru vieš to
nechápem kde sa vzalo v tebe
toľko zloby
Môžem za to ja
preklínaš ma
a ja ťa milujem
chcem ti odseknúť tiež niečo kruté
mám to na jazyku
prehltnem
ale stáva sa že ti to aj poviem
a nič sa nemení
Kričíš rovnako
každý máme svoj kríž
nezložím si svoj z pliec
naopak poďakujem sa ti zaň
Ty tam hore
dobre si to vymyslel
keď si nám odkázal
aby sme svoj kríž zložili na teba
Stanislav Háber
(zo zbierky Intimity)