bubnuje na okne ticho dážď
ty z nebies sa na mňa podobáš
hltáš rovnako každú malinu
čo život prináša
na podnose v truhle zdobenú
a tá tvoja tvár
v odraze uslzeného okna
veď tebe to hrám
bude len tak
ako Boh dá
nadránom s usopleným pohárom
Ako nemožne ťažko sa píše
o smiechu na blízku
pán farár ma v kostole vykričí
že som klamár
a ja mu poďakujem
za blahoslavenstvo
veď blahoslavení sú tí
čo trpia pre pravdu
Stanislav Háber
(zo zbierky Intimity)