nebo sa priblížilo k Zemi
a my
my sme tú chvíľu zaspali
a lákali ma sny
tie výtvory mágie
z mäsa a kostí
našej matičky hliny
ale boli nádherné
nadýchané a zdravo
zružovené akoby nikdy
neodkvitali
len ich lupene
sa váľajú časom v prachu
a my
my sme na tú dobu v strachu
čo bude čo bolo a čo nebude
(7. 7. 2004)
Stanislav Háber
(zo zbierky Intimity)