Keď sa pravda podobá
na lacný špás
a ja mám nechty na rukách
obhryzené až do mäsa
skúste žuť živé
aké obrazy uvidíte
nie lacný krvák
gýč v zlatom ráme
skúste ozajstný
skutočný umelohmotný
lavór nechať vniknúť
do duše
že to je tá pravá vizitka
vašej falše
tie studené rána
keď kachle vychladnuté
pozerajú na vaše kruhy
v žalúdku od hladu
keď nemáte čím
zaplatiť elektrinu
a to ste ešte chceli
dať žobrákovi päť korún
na večeru
kam sami nedovidíte
nie dnes
ani zajtra
taká melodráma bez začiatku
vyráža z konca
Stanislav Háber
(zo zbierky Dva tóny)