Som rád ak ráno zaspíme
ale nerobím ti naschvály
keď lietaš po byte
a v rýchlosti sa obliekaš
rád ťa pozorujem
nahú a vzrušenú
tvoje telo je katedrálou
do ktorej sa chodím pomodliť
a nikdy mi nie je dosť
lebo viem že v tomto chráme boli
moje prosby vyslyšané
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)