Hektika mnou hýbe
rýľovať si dušu
v prázdnej záhrade
s hlavou na nohe
aby sa rozhýbali
všetky tiene
keď je tma
a ty tu si ako ja
len mňa niekto vzal za ruku
a ukázal mi nebo
v noci sa mi to stáva
odchádzam inam od
teba a je mi čudné
ak nie si so mnou
ráno ti to hovorím
a spal si
pýtaš sa
nespal bol som hore
a ako vyzeral
On nemá podobu on je
to jeho rozkývanie
energie plameňa na
sviečke ktorý sa kolíše
a díva sa na nás ako my
na rybičku v akváriu
a ona pozerá na nás a
nechápe že my nie sme
vo vode
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)