daj si dohromady všetko čo máš rada
a predstav si že to všetko máš na dosah ruky
každý večer pritom zaspávaš
a aj tak si to nemôžeš užiť
nesmieš sa toho dotknúť
tak som na tom aj ja
keď teba večer čo večer
bolí hlava
ja idem osol za mrkvou
zavesenou pred nosom na palici
a neviem že ju dosiahnem
len raz za čas aby som sa neprejedol
a nezlenivel
chápem že byť objektom iného potrieb
nie je pravá predstava šťastia
iba vysvetľujem frustrovaný postoj
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)