čas je základná energia vesmíru
preto sme takí bez energie
berie nám ho
to dobíjanie
je hriech
takí sme hriešni
nahí a vtedy smiešni
lekná plavú po oblohe
naše korene utopené
v studenej hlave
žaby kŕkajú nám
na hrobe a plyn
svieti do noci
svojim smiechom
som vedľa teba
snom so soľou
zeme vdýchnutý
do nosohltanu
na smalte života
namletý do ohniva
šľahni si ma do žíl
Stanislav Háber
(zo zbierky Štvrťstoročie lásky)