Ešte ležíš kým vyskakujem
aby som bol štartérom dňa
a tvoj výkonný motor potom
ťahá rodinu a elektrina
praská z dotykov v kolotoči
úsmevov ak práve oči
rozoznali hranicu prechodu
do návratov k jednoduchému
držaniu za ruky veď ten večer
sa rozplynul bez prieniku
ale aj tak sme ním prešli
do oblakov v hniezdach
nás dvoch
Stanislav Háber
(zo zbierky Voňavé milovanie)