Sedíme na okraji priepasti
a v hĺbkach si močíme nohy
aby nám každý deň povedali
čo už viem od školy od náhody
zabudnutej v novej záložni
len nedávno že báť sa nemá
zmysel ak je nám to dané
prežiť každé pohladenie dlane
a tak prijímame každú
chvíľu po svojom v strehu
aj v uvoľnení z kolotoča
opakujúcich sa príhod
v zdrvujúcich pretekoch
keď dni dupocú kopytami
v diaľkach večerných ohňov
na nebi si hľadať pokladnice
plné dobrých želaní