Kaleráb namiesto karavanu
prefrčal nám pred nosom
chápadlo cesty mi ťa kradne
v tvojej dráždivej sukni
kým po jej ramene som
unášaný nekonečnou
drzosťou predstavy
a ty sa lúčiš mávnutím
ruky ktorá sa mi stráca
v tieni rehotajúcich sa
kilometrov natiahnutých
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)