S porezaným kolenom
sleduješ vtákov ktorí
pred naším zrakom
kontrolujú okolie
nadávam na tú žiletku
čo sa ti vnorila
do nohy v tebe
oblečený sa mnou
prikrytá utiekaš
do neznáma a ráno
odznova dotýkaš
sa boľavého kolena
kým nezaspím ti
na rukách v našich
súkromných bohatých
spomienkach pomády z pier
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)