Keď chytíš slinu a
vidíš len špinu
šliapem márne na brzdu
tvoj plyn má rúti
rýchlosťou smrti
a napriek prosbe
na svete vidíš
všetko čierne
a vyčítaš aj času
že sa krútil
desiatky rokov
bez úrokov
dobro sušíš
na minimum do štipky
zhorknutej polievky
a bojím sa aj
pošepkať že bolo by
čo aj pohľadať a
odložiť do albumu
do ktorého si vyhádzala
roztrhané sny
na chudobnejšie dni
sme zúžení na smútok
a dni kedy súperíš
sama so sebou
ako ma vieš viac
zabolieť v sekunde
nadšenia
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)