Ružovo zlatá
taká si krásna
zlostíš sa na šál
kým nám do uší
zabubnovalo proroctvo
a natiahnutá v podobe
drnčiacej tetivy
po vyletení sa zabalíme
do sivého dňa
všedných neopakovateľných
chvíľ zapadnutých
na dušu napísané
že vojna bude
mátať stále nové
generácie na kolenách
pred krížom ovenčeným
so záplatami v nás
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)