Na ľavej strane nášho
držaného najkrajšieho
sedíš mi na kábli
so psom odhodeným
k dverám veterinára
štekám blahom
pri pohľade na tvoje
roztrhané za ktoré
sa hanbíš ak by
ťa rezali a ty
sa smeješ že
je to tvoja odvaha
vyrastená v žlto
zelenom veľkonočnom
kolotoči výhier
pohľadu na zlatý
dážď sa spúšťam
v noci do tvojej
hlavy zaklonené
v úbohosti návykov
so zákrytom
s ukrižovaným
pohľadom brúsim
si zuby vylámané
oroseným pohárom
v lúčoch mesiaca
nad pietou s matkou
uchránenej lásky
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)