sú chvíle v živote
pri ktorých mrazí
nie sú to hádky
trápenia otravnosti
reči riešacie nič
sú
a prichádzajú
úplne nenápadne
niekedy trápne
sekundy pri ktorých vieš
že si ich zapamätáš
budú ťa sprevádzať
navždy
oblečené do všedných šiat
inokedy
napäto čakáš
a oni prejdú nenápadne
keď ležíš na mne
Stanislav Háber
(zo zbierky Sto plus jedna láska)