Socha na moste
ti máva na pozdrav
v čase roztápania
sedimentov všetkých
návštev ktorých mená
chytáš do koša
nápadov ako mi
osladíš ich čakanie
a cesty požehnávam
pred tebou aby s nami
lietali anjeli v závese
nám nad hlavami
a potom v modlitbe
zaspím pri tebe
kým zablúdený
komár pije z mojej
krvi a socha z mosta
ťuká nám do spálne
podstavec pod pazuchou
v páse opásaná
štátnou vlajkou
a lode sa na hladine
blýskajú bruchami
vylovených kaprov
kým ty skúmaš mená
sôch a ich ústia vlievania
Stanislav Háber
(z básnickej zbierky Spovede z dymu)