V rýchlovarnej kanvici
uvaríš lásku
na papieri zaspatú
v bode varu
zhasneš svetlo
tváriace sa unaveno
povieš spi
kým sa rozvidní
a všetky ľudské osudy
s ich odlišnosťami
vietor odoženie
do podoby prachu
okrem jedného
ktorý zostáva
svietiť naveky
absolútne odlišný
od všetkých ostatných
ktoré v podobe zrniek
piesku presýpa
vo večných hodinách
sa s tebou kotúľam
do púšte odpúšťania
Stanislav Háber
(zo zbierky Spovede z dymu)