Prišiel som za tebou
na pätnástom poschodí
zvonku balkónom
a ty si plakala
a odhodila naštvaná
strach do blata
zem je guľatá
postriekaný tvojou krvou
stávaš sa pre mňa inou
v pätnásťročnom tele
vravím ti že sme spolu
v jednej bytosti
a tá chce náš pokoj
aspoň na chvíľu
a preto sú sviatky
na celej Zemi
a je málo
čo ich neslávia
a nekončia boj
vraj ateisti smeješ sa
oslavujú otázku
Stanislav Háber
(zo zbierky Spovede z dymu)