Šošovicové hlasy hlásia
z kuchynskej špulky nití
tvoje rozvoniavajúce umenie
v hrnci nabublané do mrakodrapov
z Olympu kuchárov sleduješ moje
mravenčie lopotenie s varechou
čo oblizujem po tvojich dobrotách
a s nástrahami kráčam potom
do tmy novembrového rána
pripomínajúcich sa v hmle
spomienok na pijúce duše
ťažkých balvanov
ale tá vôňa všetko zrovná
do chuťových koreničiek
opakujúceho sa času lahôdky
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)