Život je prehŕňanie sa v bunkri
plnom nezmyselných vecí
schovaní pred slobodou
a nemohúci z tela vybehnúť
radíš mi čo povedať v práci
a potom opäť reagujem inak
aj keby som chcel mať
tvoju presnú logiku
hoci ty sama
sa hneváš na svet
a moje sklamanie
mi je celkom zbytočné
ale sľubuješ mi
už na dnes večer Vianoce
na zahnanie depresie
ktorú necítim iba nadhľad
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)