Dvadsaťtisíckrát
a ani raz sme spolu
a za ten čas
jeden rok bez prestávky
z toľkých krokov lásky
dvadsaťtisíckrát som
dýchal tvoj hlas
postavený na špičkách
a ja ti udeľujem
plaketu vzornej manželky
v trepotaní pierok
hladkajú ti chodidlá
na ružových prstoch
čelenky čo ti
drží na sluchách
kráľovnej tohto plesu
a ty plaketu nechceš
lebo manželka túži
po inom ako po medaile
Stanislav Háber
(zo zbierky Popísané páperie)