Už večer vieš
že ráno nevstanem
na čas lebo si
Pýtia neomylná
v poznávaní
mužských krás
a ja som tvoja
veštiareň čo
pod kvapkami
z neba zbiera
ďalšie dnešné
predpovede roztrúsené
na tvojom hrdle
a princíp v nás
viaže všetky ruky
a myšlienky späť
do vnútra spoločnej
skrýše zo stôp
blata v ktorých sa
odtláča ďalšia
budúcnosť nevedie
nás k starobe ale
k mladším dňom
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)