A nervozita visí
v podobe vlákna
pavúčika čo nosí
šťastie zo stropu
od rána do večera
monotónny dážď
sa strieda s páliacim
slnkom tam nad balkónom
pod ktorým
čakáme obaja márne
na skončenie ďalších
usmolených udalostí
ťahajúcich naše nohy osudu
od súdu po ďalších
nadávkach na našu
adresu sa sťahujú
noví na nitiach
zavesení
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)