Zobudila si sa
v šušťaní dažďa
a mojich nôh
pod perinou
zabubnoval som ti
kvapkami na okno
namiesto budíka
a všetkých
depresií namaľovaných
na žlto
vo vodách čo
obklopujú tvoj
svet a do nich
prevtelený som
stále s tebou
pri návšteve u
zabudnutého brata
ktorý sa hlási
zmenený láskou
a veď aj ja
som taký
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)