Po varení
sa schúliš
spolu so mnou
na gauči natiahneš
svoje dlhé oči
a predsa stočíš
pod seba
je to tvoja
gymnastika
na večer pred spaním
keď vstávame
do postele
a potom odchádzam
na služobnú cestu
mimo tvojho sveta
a aj tak ty si
stále v ňom
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)