Ulice nakrivo začali vrieskať
mača sa prikrčilo
kým som si dával obojok
z hrdla vyliezla mi stonožka
a vedľajší strom si prehrabal kosti
potom mi svojou suchou dlaňou
tresol po papuli
z konára odpadol list za tým
čo prišlo a nemalo prísť
mobil mi zvoní
ach tie tóny tie tóny
nôž sa zabára do živého
a zostala mi vykrivená os
trochu mi spuchla od zlosti
že som sa nebránil
nechránil jej hlúposti
Zatiaľ si to traja od vedľa rozdali
päsťami natvrdo bez hanby
a nad riekou visel most
pripravený skočiť do prúdu
až ma tie vetry odfúknu
orchideje natrhané v záhrade
zostali rozsypané po dvore
a ulice začali spolu tancovať
chorovody prepletané ihlicami
otupených chodcov
rozosmiaty Buddha sa na chodníku
pošmykol na banánovej šupe
a to všetko v zaprášenej diere hmoty
kým sa mi usadili všetky segmenty
v roztrieskaných ústach a strom
si pomädlil kostnaté dlane
kto som kam idem a čo sa stane
uvoľnená struna z balalajky drnčí
Stanislav Háber
(zo zbierky Po rebríku do neba)