Hrám sa na Abraháma
a rátam národy
ktoré z nás dvoch povstanú
a modlím sa za ich
dobro ktoré rozdajú
iným
Kým si zaknihujem
denný koktejl
skutkov a predstáv
v padajúcom chlebe
z neba a s nohami v blate
miesim myšlienky
do tvojich pŕs
s ktorými vstávam
a idem spať kým ty
sa usmievaš aj vtedy
keď ťa nevidím
čo ma dojíma
lebo si sa inak rozdala
než tí čo nás súdia
všetko sa v dobre
rozrastie
v pohľadoch do
ďalekohľadov našich tiel
ktorými sa pozerá ten
ku ktorému spíname dlane
Stanislav Háber
(zo zbierky Skameniem)