Je príliš málo
času sa ti javí
zátka na sklenenom hrdle
vyrezávaš ďalší zárez
aby sme zabudli
a ja sa ťa pýtam
či ťa môžem opäť
vziať za ruku
v čelenke z pierok
s ktorými sa vyberáš
na chodník bojových
hodnotení po lichôtkách
ktorých ti doprajem
plný kôš na bielizeň
kým z čiernej reďkovky
poletuješ ponad iné
kým ja by som ťa
posadil do zlata
a vo svetle sa mi
meníš na to
čo si vždy bola
tekutá energia
kým napĺňam predstavy
a ty si z tej pre mňa naj
Stanislav Háber (zo zbierky Skameniem)