Tvoj pohľad
je blízky môjmu
a spolu sa cez
nás pozerá
do hmoty
vedomie teba
a mňa na stokrát
kým sa hneváš
že smotana
skysla a v autobusovom
nadšení kúpiš
rohožku ktorou
si dostala košom
ako aj ja za ranný
prekašľaný čas
Stanislav Háber (zo zbierky Skameniem)