Sviatky jari?
To skutočne oslavujeme? Vajce, z ktorého vyskočí plyšový zajac so šibákom? Zatiaľ ľudia zomierajú po svete preto, že hrob je prázdny! Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova povedali, že hrob je prázdny! Oznámili to jedenástim a začala éra Boha, ktorý sa dal umučiť a zabiť pre naše hriechy. Z lásky k nám. A my o dvetisíc rokov neskôr oslavujeme plyšového zajaca. A čudujeme sa, že po Európe sa šíria iné národy hladajúce iné hodnoty. Šíria strach a teror a my sa pýtame, prečo to Boh dopustil? Prečo nás opustil? A zatiaľ v skutočnosti sme my opustili jeho. My sme si povedali, že to je len tradícia a my sme už unavení z tradície prázdneho hrobu. My chceme naháňať na lúke čokoládové vajíčka, nechať sa šibať plyšovým zajacom. A potom sa čudujeme, že k nám do takto nami vyprázdneného duchovného priestoru prináša niekto cudzí vlastne názory a posolstvá. Po uliciach pobehujú v tom lepšom prípade farebne poobliekané holé hlavy a vykrikujú hare krišna. V tom horšom riadia ukradnuté kamióny a zabíjajú nimi ľudí po európskych mestách. A my v našej sloboduchej dobrote hraničiacou s prosto a sprostoduchovnosťou im povoľujeme stavať si vlastné militantné svätostánky. A potom sa čudujeme a pritom zároveň oslavujeme plyšového zajaca. Zatiaľ inde vo svete zomierajú ľudia len preto, že sa prídu pokloniť do chrámu živému Bohu. Za nedávneho socializmu u nás sa raz jeden ideológ rozhodol hovoriť o tom, že Boh neexistuje priamo v kostole na východe. A keď dohovoril pred plným kostolom, tak sa z davu ozvalo „Kristus vozkres!“ A cely kostol naraz odpovedal „Na verno vozkres!“ A ideológ z chrámu ušiel. Takže tí, čo slávia sviatky jari namiesto prázdneho hrobu, môžu ďalej naháňať plyšového zajaca a ochkať večer pri správach, ak ďalší popletenec spácha teroristicky útok.
Odoslané z iPhonu