Na dno mora kreslím prstom do piesku tvoje meno chcel by som sa rozdať rybám ako živá obeta na dne mora k tvojmu menu kreslím ako pubertiak srdiečko a moja hlava sa rozpadáva v miliardy bubliniek stúpajúcich ku hladine toho slaného fyziologického roztoku v podobe uplakaného mailu putujúceho elektronickým smogom do hlbín zabudnutia lebo ak by som mal napísať báseň volala by sa […]

Výdych V prúdení energie sa ti zlomili nové lodičky na tvojich štíhlych stĺpoch katedrál a ja stojac opodiaľ som túžbou vydýchol Stanislav Háber (zo zbierky Sto plus jedna láska)

vnútorné pnutie a celý atmosferický tlak Zeme v jednej bubline Boh si nás vyfukuje na bublifuku sveta

Malý chlapec sedel pri zvončekoch na kľakanie na omši anjel zletel ti pred oči a ty si kráčala zvonivo sama po ceste po ktorej som chcel ísť s tebou a aj keď si ma nevidela držal som ťa za ruku a držal v náručí rozplývajúcu sa snehovú vločku tvojich vlasov Stanislav Háber (z práve vychádzajúcej zbierky Sto plus jedna láska)

Padajúcich Chýbaš mi už odvtedy čo som vedel že odchádzam a v chráme prosím Pána ora pro nobis z rána katedrála prijala ma objala a poláskala v rodisku Hviezdoslava Dolný Kubín na tretíkrát čo som prišiel obalí ma perinou na týždeň na túžbu za tebou a za všetky vločky sveta rozosiate vesmírom za ne sa modlím posledný červík v tieni padajúcich tieňov Stanislav […]